Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr
slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ, básnik, publicista, novinár, redaktor, pedagóg
Narodenie 28. október 1815[1]
Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie 12. január 1856
Modra, okres Pezinok, Rakúske cisárstvo
Rodičia Samuel Štúr,
Anna Štúrová (1790 – 1853), rod. Michalcová [2][3]
Príbuzní súrodenci Karol (1811 – 1851), Samuel (1818 – 1861), Ján (1827 – 1907), Karolína (1826 – 1859)
Ľudovít Štúr (Ludevít Velislav Štúr; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil)[2] (* 28. október 1815[1], Uhrovec, okres Bánovce nad Bebravou – † 12. január 1856, Modra, okres Pezinok) – politik, filozof, historik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ, básnik, publicista, novinár, redaktor a pedagóg.
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848 – 1849.
Je po ňom pomenovaná planétka (3393) Štúr.
Rodisko, rodina
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815[1] v obci Uhrovec (vtedy Zay-Uhrovec), ležiacej v južnej časti Strážovských vrchov, ako druhé z piatich detí národne uvedomelého učiteľa miestnej evanjelickej školy Samuela Štúra a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej. Pokrstený bol 29. októbra 1815[4] v evanjelickom chráme v rodisku. Súrodencami Ľudovíta Štúra boli starší brat Karol (1811 – 1851), mladší Samuel (1818 – 1861), sestra Karolína (1826 – 1859)[2] a najmladší brat Janko (1827 – 1907).[3] Ich otec Samuel Štúr, podľa Hurbanovho svedectva „muž učený, charakteru vážnosť a úctu vymáhajúceho na každom, kto zblížil sa jemu“, prišiel z Trenčína, aby v Zay-Uhrovci prijal ponúknuté miesto učiteľa. V jeho rodine žil v rokoch 1810 – 1812 ako študent František Palacký, neskorší český historik a politik