Obec Horné Otrokovce
Horné Otrokovce
Horné Otrokovce
obec
Štát Slovensko
Región Trnavský
Okres Hlohovec
Historický región Dolné Považie
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 48°29′24″S 17°52′54″V
Rozloha 9,058 km² (906 ha)
Obyvateľstvo 897 (31. 12. 2004)
Hustota 99,03 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1113
Starosta Pavol Janiš
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
- letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 920 62
Telefónna predvoľba +421-33
Kód 507075
EČV HC
Horné Otrokovce sú obec na Slovensku v okrese Hlohovec. V minulosti mala obec viacero názvov, prvý sa spomína latinský názov Adradic čiže predhorie s ktorého sa vyvinul názov Otrokovce,po vybudovaní Dolných Otrokoviec pribudol aj prívlastok horné, neskôr bol názov pomaďarčený na Felsőatrak,názov nie je doslovne preložený lebo otrok po maďarsky je rabszolga a hovorovo rab. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1882.História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku ktorá je v zoborskej listine z roku 1113,v časti chotára nazývanom stará hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom vidieť umelo vybudované ostré svahy na ktorých stáli palisády, v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí považského inovca, boli to Posádka, Hlohovec, Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie. V roku 1598 bola obec spolu z celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená. Začiatkom 19. storočia kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovics, prestaval kúriu na kaštieľ v dnešnej podobe, takisto kostol,okolo kaštieľa nechal vysadiť anglický park v hornej časti z rozhľadňou nazývanou bašta, ktorá sa neskôr, po otvorení kameňolomu používala ako pec na pálenie vápna potrebného na jeho ďalšie stavebné zámery, vybudoval moderné maštale pre dobytok s napájačkami ľudovo nazývané švajčiarne, skleník zo závlahou, dom pre správcu aj z bazénom, studne s parnou strojovňou. Studne zo strojovňou boli pred dnešným futbalovým ihriskom, odtiaľ bolo vedené výtlačné potrubie o svetlosti 76mm a v každom z objektov boli oceľové rezervoáre. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatich a začiatkom sedemdesiatich rokov minulého storočia. Koncom 19. storočia boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v časti zvanom bystré dnes nazývanom rybník, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov. Spomenutá rodina Vranovics je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od Hlohovca, na priečelí kaplnky je pamätný text v maďarčine a pod ním je slovenský preklad. Po smrti grófa predala vdova Vranovics panstvo grófke Győkiovej.
HO
(anonym, 22. 10. 2010 18:27)